Kežmarok  

Kráľovské mesto Kežmarok dostalo práva od uhorského kráľa Béla IV. v roku 1269. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá - napr. právo dvoch výročných trhov /1419/, sporné právo skladu /1435/, právo meča /1438/ a právo používať erb v roku 1463.
V 15. - 19. storočí tu pracovalo 40 remeselníckych spoločenstiev - cechov. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci.
Vyše sedem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom obsahuje každý stavebný štýl. Za povšimnutie stojí neskorogotická bazilika sv. Kríža, ktorá patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie na Spiši. Pred kostolom sv. Kríža je samostatne stojaca veža - Zvonica. Pokladá sa za najstaršiu renesančnú zvonicu na Slovensku.
V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Na Slovensku je ich sedemnásť. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali r.1985 národným kultúrnymi pamiatkami.
Nachádzajú sa tu 2 národné kultúrne pamiatky - lýceum (s jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe) a drevený artikulárny kostol z 18. storočia. Aj v súčasnosti patrí Kežmarok k najväčším a najkrajším spišským mestám. Množstvo kultúrno - historických pamiatok a priaznivé prírodné podmienky poskytujú dobrý základ pre rozvoj cestovného ruchu. V Kežmarku je možnosť ubytovania v dvoch hoteloch, viacerých penziónoch a v súkromí.
V roku 1991 bola obnovená tradícia výročných trhov. V lete sa koná známe Európske ľudové remeslo (EĽRO) a v zime Vianočný trh.
Aj milovníci športu si tu nájdu svoj obľúbený šport. Turisti a cyklisti majú možnosť absolvovať výlety v okolí Kežmarku, alebo do blízkych Vysokých Tatier. V letnej sezóne je otvorené mestské kúpalisko a tenisové kurty. V zimnej sezóne je možné si zalyžovať na dvoch zjazdovkách pri hotely Štart. Každoročne sú usporadúvané turnaje vo volejbale, šachu, atletike, futbale, lukostreľbe a mestský maratón. Mesto sa zapojilo aj do medzinárodnej akcie Challenge Day, v ktorej sa zúčastnilo mnoho obyvateľov Kežmarku.

1. Hrad -múzeum

Hrad patrí k typu tzv. mestských hradov – bol postavený priamo na území mesta Kežmarku preto, aby ho bránil pred prípadnými nepriateľmi. Napokon však jeho majitelia bojovali proti Kežmarku, ktorý sa nechcel vzdať práv slobodného kráľovského mesta a byť obyčajným poddanským mestečkom.

V r. 1962-1985 sa uskutočnila generálna oprava hradu a v súčasnosti slúži celý hradný areál (okrem pivníc) pre expozície miestneho múzea, ktoré dokumentujú vývoj mesta od jeho vzniku až po tridsiate roky 20. stor.

2. Starý trh

Starý trh sa považuje za jednu z najstarších kežmarských ulíc – základy väčšiny domov pochádzajú z 13. storočia a vo viacerých sa nachádzajú náznaky tzv. vežových domov. Na hornom i dolnom konci ulice sú typické spišské remeselné domy – za domkami v blízkosti hradu je torzo mestského opevnenia smerom k hradu ukončené zachovanou časťou mestskej vstupnej Nižnej brány. Zo stavieb upútajú len domy č. 33 a 47 – na oba sa zhodne poukazuje ako na budovy prvej kežmarskej radnice a neskôr na špitál. V dome č. 39 sa schádzali slovenskí študenti – členovia tajného spolku
Mor ho!, ktorý boli za svoje presvedčenie r. 1912 vylúčení nielen z kežmarského gymnázia, ale aj zo všetkých uhorských škôl.

3. Evanjelický drevený artikulárny kostol

Drevený evanjelický artikulárny kostol bol zapísaný v zozname UNESCO v rámci zápisu súboru Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka v roku 2008.

4. Múzeum - expozícia meštianskej bytovej kultúry

Dom je pôvodne goticko – renesančný, v 17. stor. patril rodine zlatníka Daniela Haltza, o čom svedčí stropný trám z r. 1698 s vyrezavanými iniciálmi DH a rezbou kalicha – znaku zlatníkov. V 19. stor. v dome býval Štefan Palcsó (1826 – 1895), pedagóg a spisovateľ. Od r. 1974 je budova vo vlastníctve miestneho múzea. R. 1994 sa vnej otvorila expozícia meštianskej bytovej kultúry, ktorá predkladá obraz o vývoji spišského meštianskeho nábytku od konca 17. stor. po začiatok 20. stor. Veľká časť vystavených predmetov je z pozostalosti barónky Hedvigy Márie von Szirmay.

5. Nový evanjelický kostol

V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentačnejšieho chrámu. Delegácia cirkvi navštívila r. 1870 hlavného krajinského architekta Teofila Hansena, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty, pôvodne určené pre Orient. Projekt zaujal svojou výnimočnosťou – nemal mať jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. Eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Vo všetkom vládla presná symetria.
Slávnostný výkop sa konal r. 1872 a r. 1880 bol už kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila na 11 rokov, a preto bol kostol ukončený a vysvätený až r. 1894.
Ku kostolu bolo r. 1909 pristavené mauzóleum Imricha Thökölyho (1657-1705), kežmarského rodáka a majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Iba vďaka počiatočným úspechom jeho povstania bol cisár Leopold nútený zvolať Šopronský snem a uzákoniť aspoň čiastočnú náboženskú slobodu. Povstanie šľachty bolo nakoniec porazené, Thököly sa uchýlil do Turecka, kde umrel. R. 1906 priviezli jeho pozostatky do Kežmarku.

Viac informácii môžete nájsť na stránke mesta.